Ako ovplyvní adresná energetická pomoc prenajímateľov bytov od roku 2026
Od januára 2026 sa na Slovensku spúšťa nový systém energetickej pomoci domácnostiam – tzv. adresná energopomoc. Nahrádza doterajšie plošné dotovanie cien energií, ktoré platilo počas energetickej krízy v rokoch 2023–2025. Národná rada SR schválila zákon č. 260/2025 Z. z. o adresnej energopomoci, ktorého cieľom je poskytovať pomoc s vysokými cenami elektriny, plynu a tepla už len vybraným domácnostiam v rozsahu a forme určenej vládou. To znamená, že od roku 2026 už štát nepomôže každému odberateľovi energií plošne, ale sústredí sa len na tie domácnosti, ktoré splnia stanovené podmienky (príjmom a ďalšími kritériami).
V praxi tak cez toto „sito” podpory prepadnú mnohí odberatelia, ktorí nové podmienky nespĺňajú. Ceny energií pre nich od januára výraznejšie vzrastú, keďže štátna kompenzácia sa už nebude vzťahovať na všetkých.
Kto má nárok: energetická domácnosť a trvalý pobyt
Adresnú podporu získajú iba tzv. energetické domácnosti – tak označuje zákon skupinu ľudí bývajúcich spolu na jednej adrese, ktorí tam odoberajú energie a zároveň spĺňajú kritérium nižšieho príjmu.
Kľúčové je pritom určiť, ktorí ľudia patria k danej domácnosti. Zákon to rieši cez údaje o trvalom pobyte: členmi energetickej domácnosti sú osoby, ktoré majú v registri evidovaný trvalý pobyt na rovnakej adrese, ako je adresa odberného miesta energií
Takáto domácnosť musí spĺňať ešte ďalšie podmienky, aby mala nárok na pomoc. Energiu musí odoberať ako bežná domácnosť za regulované ceny (nie napríklad na podnikateľskú zmluvu) a jej príjmová situácia musí byť pod hranicou stanovenej vládou. Nárok teda závisí aj od výšky príjmov celej domácnosti, prepočítaných podľa počtu členov (tzv. bonita domácnosti). Pre rok 2026 bola táto hranica stanovená na úrovni 1930 € mesačne (po započítaní členov domácnosti). Do príjmu sa rátajú nielen výplaty, ale napríklad aj dôchodky či sociálne dávky členov domácnosti. Ak domácnosť túto hranicu prekročí (patrí medzi približne 10 % najbohatších), pomoc nedostane. Väčšina bežných domácností však na podporu pravdepodobne dosiahne, ak splnia uvedené podmienky trvalého pobytu a typu odberu. Poskytovanie pomoci bude štát posudzovať automaticky na základe dostupných registrov (registru obyvateľov, údajov od dodávateľov energií, Sociálnej poisťovne, daňového úradu a pod.)
Trvalý pobyt rozhoduje – dôsledky pre prenajímateľov
Používanie údajov o trvalom pobyte ako kritéria má zabezpečiť, že pomoc smeruje naozaj do hlavných obydlí ľudí, nie napríklad na rekreačné chaty či prázdne byty. Štát tak dokáže cez registre automaticky priradiť takmer každého obyvateľa ku konkrétnej adrese a k príslušnému odbernému miestu (miestu, kde sa odoberá elektrina, plyn či teplo). Prevažnú väčšinu bytov a domov sa podarilo spárovať s osobami, ktoré v nich bývajú, podľa adresy v registri občanov. Systém preto pracuje s údajmi o trvalom pobyte, lebo ide o oficiálny údaj v evidencii – ten zväčša zodpovedá reálnemu bydlisku rodiny a je administratívne dostupný. Z praktického hľadiska to tiež znamená, že každý občan sa môže objaviť len v jednej energetickej domácnosti, práve tam, kde má trvalý pobyt. Štát tak vie zamedziť, aby jedna osoba poberala podporu na viacerých miestach súčasne (napríklad na svoj dom aj na chalupu).
Nevýhodou tohto prístupu však je, že nemusí pokryť všetky reálne životné situácie. Napríklad v nájomných bytoch si mnohí nájomníci vôbec nehlásia trvalý pobyt, takže v štátnych registroch sa nejavia, že na danej adrese bývajú. Ministerstvo hospodárstva SR priznalo, že chce do budúcna riešiť práve nájomné bývanie, kde nájomníci často nemajú trvalý pobyt, a teda sa nezobrazujú ako oprávnení príjemcovia pomoci. Zatiaľ však systém stojí na striktnom pravidle trvalého pobytu. Pre prenajímateľov bytov to má zásadný dôsledok: ak vo svojom prenajímanom byte nemáte nikoho s prihláseným trvalým pobytom, tento byt sa vôbec nezaradí medzi “energetické domácnosti” oprávnené na pomoc. Štát jednoducho uvidí odberné miesto (elektrinu/plyn/teplo) na adrese, kde oficiálne nikto nebýva. Takéto odberné miesto nebude na zozname pre kompenzáciu – dodávateľ energie mu neposkytne zľavnenú cenu, pretože na adrese chýba evidovaná domácnosť s trvalým pobytom.
Prenajímateľ s dvoma bytmi: jeden s pomocou, druhý bez nej
Uveďme si praktický scenár: Prenajímateľ má dva byty – v jednom býva on s rodinou (má tam trvalý pobyt) a druhý byt prenajíma, pričom jeho nájomca tam nemá hlásený trvalý pobyt (často sa to stáva, nájomcovia si ponechajú trvalé bydlisko inde, napr. u rodičov). Ako dopadne adresná energopomoc v tomto prípade?
Byt, v ktorom má prenajímateľ (majiteľ) trvalý pobyt: Tento byt tvorí energetickú domácnosť prenajímateľa (a členov jeho rodiny). Ak spĺňajú príjmové kritérium, majú nárok na podporu. Dodávateľ elektriny a plynu im bude automaticky účtovať nižšie ceny – táto zľava sa objaví priamo na faktúrach a v zálohových platbách . Ak odoberajú teplo z centrálneho zdroja, dostanú tzv. energopoukážku (poštový poukaz) na kompenzáciu časti nákladov na kúrenie . O priznaní podpory a jej forme ich ministerstvo hospodárstva upovedomí listom , všetko by malo prebehnúť automaticky bez potreby žiadosti. V tomto „hlavnom“ byte teda majú zabezpečenú ochranu pred prudkým rastom cien energií.
Druhý byt (prenajatý nájomníkovi bez trvalého pobytu): Tento byt, žiaľ, nebude štátom považovaný za samostatnú energetickú domácnosť, keďže v registri obyvateľov k nemu nie je priradená žiadna osoba s pobytom. Na takýto byt sa adresná pomoc nevzťahuje. Prakticky to znamená, že elektrina a plyn tu nebudú dodávané za zľavnené ceny (dodávateľ neuplatní žiadnu kompenzáciu na faktúre). Ak je byt napojený na ústredné kúrenie, nedostane žiadne poukážky – všetky účty za teplo pôjdu v plnej výške. Jednoducho, druhý byt zostane na cenách podľa bežných regulovaných taríf bez štátnej zľavy, podobne ako keby išlo o nehnuteľnosť „naviac” či investičný byt majiteľa.
Pre prenajímateľa (alebo jeho nájomníka, podľa toho, kto platí energie) to bude mať finančný dopad. Štátna pomoc totiž výrazne tlmí nárast cien energií u oprávnených domácností. Rezort hospodárstva vyčíslil, že bez tejto pomoci by koncové ceny elektriny stúpli približne o 22 % a plynu takmer o 30 %
Domácnosti, ktoré spĺňajú podmienky, však takéto zdraženie nepocítia naplno – majú cenu zníženú štátom (resp. dostanú šek na teplo pokrývajúci okolo 30 % nárastu nákladov na kúrenie) . Ak však byt nemá nárok na energopomoc, zaplatí plnú, výrazne vyššiu sumu. V našom príklade teda energiami dotovaná zostane len domácnosť prenajímateľa v jeho vlastnom byte, kým prenajatý byt pôjde od januára 2026 cenovo hore naplno (tak elektrina, plyn, ako aj teplo, ak sa naň vzťahuje). Prenajímateľ by mal s touto skutočnosťou počítať – najmä ak napríklad on sám uhrádza za nájomcu zálohy za energie, alebo ak plánuje do budúcna upravovať výšku nájomného s ohľadom na nové ceny energií.
Čo robiť, ak máte prenajatý byt bez trvalého pobytu nájomcu?
Ako sme vysvetlili, systém energopomoci v roku 2026 “neuvidí” byt, v ktorom nikto nemá trvalé bydlisko, takže mu nepomôže. Ak ste prenajímateľ v takej situácii, je dobré o tom vedieť. Dôležité je uvedomiť si, že nárok na pomoc sa neposudzuje podľa toho, kto energie platí alebo kto je odberateľ na zmluve, ale podľa toho, kto má na danej adrese oficiálne bydlisko. Štát zvolil trvalý pobyt ako ukazovateľ spoločnej domácnosti, aby pomoc smerovala len na hlavné domácnosti obyvateľov.
Ak váš nájomník nemá (a nechce mať) v prenajatom byte prihlásený trvalý pobyt, znamená to, že tento byt nebude v roku 2026 považovaný za “energetickú domácnosť” a nebude mať nárok na lacnejšie energie.
Do budúcna sa uvažuje o úprave systému, aby sa energetická pomoc dala poskytnúť aj nájomcom, ktorí v byte reálne bývajú, hoci nie sú jeho majiteľmi
V roku 2026 však pravidlá vychádzajú z evidovaného trvalého pobytu a štát sa spolieha na údaje z registrov. Preto, pokiaľ ide o najbližšie obdobie, majitelia tzv. investičných či prenajatých bytov musia počítať s tým, že na tieto nehnuteľnosti sa štátna energetická podpora nebude vzťahovať. Tým viac bude dôležité hospodáriť v týchto bytoch s energiami efektívne, keďže ich ceny už nebudú umelo brzdené plošnou reguláciou. Naopak, vo vlastnom trvalom bydlisku (ak spĺňate podmienky) vás štát pred najväčšími skokmi cien čiastočne ochráni prostredníctvom adresnej energopomoci.
